Únik, útek, spasenie,
 prázdnej duše trápenie.
 Ten kto myseľ otvorí,
 večny ohen rozhorí.
 
 Vzíde noc a zhynie deň, 
 nebo skropí smrti tieň,
 krv napojí smädnú zem,
 v jej näručí zhynúť chcem.
 
 Ohne horia, veštia vzlyk
 v diaľke počuť márny krik,
 až kým nárek prestane,
 súmrak vekov nastane.
 
 Vzíde noc a zhynie deň,
 nebo skropí smrti tieň,
 krv napojí smadnú zem,
 v jej náručí zhynút chcem.
 
 Človek stal sa jeho vrah.
 Koniec nie je vznešený, je súborom trapení,
 je smiech v plači, smutkom krás,
 takto zhynul svetský čas...